Symbolický odkaz na sviatok svätej Anny je v podobe priameho prieniku svetla cez strešnú krytinu. Vybrané keramické škridle sú vymenené za sklenené. Pomocou takto upravenej krytiny je možný prienik svetla pod určitým uhlom v konkrétnom dátume, v ktorom sa slávi sviatok svätej Anny. Podľa latinského obradu je tento dátum určený na 26.7., podľa gréckokatolíckeho na 25.7. a podľa byzantského obradu na 9.9. Návrh zohľadňuje prienik svetla pre latinský dátum. Kapacita kaplnky je odhadovaná na 48-56 miest na sedenie v hlavnej lodi a 12 miest v časti presbytéria. Táto kapacita sa môže prispôsobiť vzhľadom na druh podujatia. Typ sedenia je vo forme rozkladacích drevených stoličiek. Tento typ stoličiek je vhodný najmä pre ich jednoduchú manipuláciu, skladovateľnosť, odolnosť a cenu. Pokrytie vyššej kapacity na sedenie pre väčšie podujatia je možné vzhľadom na možnosť skladovania stoličiek. Týmto spôsobom sa viac rozšíria možnosti využitia kaplnky a jej okolia. Nová vrstva vložená do interiéru kaplnky vytvára platformu pre jej širšie využitie. Konštrukcia minimálne zasahuje do pôvodného muriva a podlahy. Kladie dôraz na prezentáciu zakonzervovania a ochranu kaplnky.  Oceľová roštová konštrukcia so zábradlím je odsadená po celom obvode. Takýmto spôsobom je znížené riziko poškodenia konzervácie návštevníkmi. Rovnako je zachovaný a možný vizuálny kontakt s pôvodnými časťami a výzdobou kaplnky. Odkazom na barokový sloh sú rozmery symetrickej konštrukcie. V miernom kontraste s nerovnosťou pôvodných stien sa symbolicky prepisuje pôvodný pôdorys s novým. Tento prepis podčiarkuje vznešenú myšlienku /Nova et Vetera/ predkov a zachováva tak kontinuitu pre ďalšie generácie, no rovnako tak nebráni novému prepisu. Program využitia kaplnky rozširuje rámová konštrukcia, ktorá je posuvná v smere hlavnej lode až po koniec presbytéria. Konštrukcia má funkciu pre inštaláciu výstavy, osadenie zvukovej techniky, prípadne ako podpora pre ekumenické stretnutia a sobáše. Odkaz na zaniknutý chórus je vo forme konštrukcie a jej výškových rozmerov. Nadväznosť na symetriu konštrukcie pokračuje v podobe úpravy okolia kaplnky s dôrazom na svetové strany vo forme spevnených plôch. Táto nadväznosť má význam otvorenosti, pozvania, ale aj presahu formy a jej významu do súčasnej krajiny. Symetriu a krížovú osovosť dopĺňajú po bokoch chodníkov aleje z ovocných stromov. Druh a forma zasadenia stromov charakterizuje odkaz na barokový urbanizmus, ktorý hľadal súlad s formovaním krajiny a prírody. Plody stromov ako pokrm pre pocestných sú spojením telesného a duchovného rozmeru človeka, ktorý hľadá obživu tela aj ducha.  Pôvodné dreviny sú doplnené na pozemku okrasnými trávami, ktoré naväzujú na koreňovú čističku s jazierkom. Spojenie mesta s Kaplnkou svätej Anny tvorí viacero ciest. V súčasnosti sú tieto cesty rôznej kvality, dĺžky, povrchov a vlastníckych vzťahov. Návrh sa zameriava na konkrétne križovatky a rázcestia, ktoré sa začínajú v meste, prechádzajú do krajiny a končia sa pri kaplnke. Spolu tvoria eliptický okruh so zastaveniami pre odpočinok s drobnou architektúrou. Tento prechod z mestského do krajinného prostredia je určitým gradientom, ktorý je zhmotnený v materialite mobiliárov a povrchov ciest. Pevné tehly a tvrdý kameň sú typickým stavebným materiálom pre obdobie baroka. Čím bližšie sa mobiliár k mestu nachádza, tým sa jeho tvrdosť zväčšuje, a naopak, ak sa mobiliár nachádza v krajine, pevnosť materiálu sa zmäkčuje. Mäkkosť krajiny je vyjadrená pomocou drevených lavičiek a zhutnených terénnych úprav. Je to prechod z komponovanej dekoratívnej krajiny do pozvoľna komponovanej záhrady. Povrchy ciest na križovatke, ktoré smerujú ku kaplnke, sú spevnené zmesou rozdrvenej sute, škváry, škridlí a kameniva. Takto recyklovaný materiál spevňuje cestu, a svojím pigmentom určuje smer ku kaplnke. Za daždivého počasia môžu tieto časti cesty zafarbiť podrážky topánok turistov a pútnikov, čím sa zvýrazní intenzita použitia ciest do rôznych smerov krajiny. Svätá Anna je často zobrazovaná na historických obrazoch v červenom plášti alebo šatách. Aj toto farebné prepojenie symbolicky odkazuje na smerovanie ku kaplnke. Stáva sa tak krajinnou značkou navádzajúcou putujúceho od mesta, alebo z iných smerov. Zázemie kaplnky tvorí nový objekt, ktorý je čiastočne zapustený, a využíva svahovitosť terénu v severozápadnej časti pozemku. Strecha je zatrávnená a splýva s terénnym charakterom okolia kaplnky. Funkciu zázemia tvoria toalety, sprcha a technická miestnosť so skladom a miestom pre filtráciu dažďovej vody. Dažďová voda sa zachytáva zo strechy kaplnky a je umiestnená v niekoľkokubíkovej zádržnej nádobe, ktorá sa nachádza pod povrchom.  Kanalizácia je riešená vo forme koreňovej čističky a zberného jazierka, kde sa použitá voda filtruje. Nový krov kaplnky je drevený a jeho konštrukcia vychádza z predpokladaného pôvodného tvaru. Pôvodný strop kaplnky bol rovný a jeho odkaz je zachovaný vo forme stropných drevených lamiel, cez ktoré je vidieť nový krov. Tento novotvar konštrukčných prvkov umožňuje prechod svetla cez vybrané body v streche.